Erik Pánči opäť v Magna Gallery
Po dvoch rokoch znovu privítame v Magna galérii výtvarníka Erika Pánčiho. Výstavu jeho najnovších diel otvoríme vernisážou vo štvrtok po Veľkej noci.
Pri príležitosti inštalácie výstavy sme sa rozprávali o tom, prečo sa v tvorbe vracia k fyzike, ako ho ovplyvnila polemika s Carlom Rovellim a prečo je niekedy pre umelca oslobodzujúce, ak sa jeho diela ihneď nepredajú.
Maľovanie je pre mňa spôsob, ako slobodne filozofovať o čase a vesmíre
Erik Pánči
Od matematiky k oscilačnému napätiu
Erik Pánči patrí k autorom, ktorí nad plátnom nielen tvoria, ale predovšetkým analyzujú. Hoci sa pred rokmi rozhodoval medzi štúdiom matematiky a umenia, nakoniec zvíťazila maľba. Ako však sám hovorí, vedecký pohľad na svet ho nikdy neopustil.
„V poslednom období som sa začal viac venovať oscilácii času,“ vysvetľuje Erik. „V skladbe obrazu som začal pravidelnejšie striedať dve farby, čím vzniká určité oscilačné napätie. Z neho následne vyskladávam poloabstraktný priestor. Tak nejak si predstavujem, že vzniká realita.“
Polemika s vedcami: Keď maľba predbieha teóriu
Erikovou inšpiráciou nie sú len vizuálne vnemy, ale aj hlboká filozofia a fyzika. Výrazným impulzom pre neho bolo dielo talianskeho teoretického fyzika Carla Rovelliho, ktorý sa špecializuje na podstatu času.
„Čítal som jeho knihy a hoci som veľký fanúšik, v mnohom som s ním nesúhlasil. To ma vyprovokovalo k tomu, aby som si začal tvoriť vlastnú hypotézu o čase. Rozvíjam ju práve počas maľovania. Ide to ruka v ruke: maľujem, lebo rozmýšľam, a rozmýšľam, lebo maľujem,“ hovorí Erik.
Podľa Erika mu práve umenie dáva slobodu, ktorú akademická pôda často obmedzuje grantmi a očakávaniami: „Ako umelec si môžem filozofovať o vzniku vesmíru oveľa slobodnejšie než kariérny vedec. Moja myseľ nemá tie mantinely.“
„Maľba je pre mňa jazyk a spôsob poznania. Pomáha mi nemať zábrany.“
Pasca úspechu a sloboda tvorby
V dnešnom svete, kde je úspech umelca často meraný počtom predaných diel, volí Erik Pánči opačnú optiku. Umením sa cielene neživí, čo mu dáva luxus tvoriť bez ohľadu na vkus trhu.
„Častokrát si hovorím, že je super, ak sa aj nič nepredá. Ak si niekto kúpi obraz, hrozí, že sa na tú myšlienku zafixujem a začnem ju dookola recyklovať. Zacyklím sa v úspechu,“ priznáva úprimne. Pre Erika nie je prioritou komerčný predaj, ale moment pochopenia. „Výstavy robím hlavne preto, aby som raz za čas stretol niekoho, kto je schopný porozumieť tomu, čo mojou tvorbou skutočne myslím.“
Napriek tomuto asketickému prístupu jeho posledná výstava zaznamenala úspech a diela si našli nových majiteľov. Ukazuje sa, že autentická, svojská cesta, na ktorej umelec nestráca sám seba, dokáže osloviť publikum práve svojou nekompromisnosťou.
Vo štvrtok o 17,00 prebehla v Magna Gallery veľmi milá vernisáž
