Hranice, ktoré nás spájajú, rozhovor s Aleksandrou Stencel a Patrikom Illom
Magna Gallery s hrdosťou predstavuje výstavu Patrika Illa a Aleksandry Stencel s názvom Aj Tak sa dá., ktorá prebieha v našej galérii od 27.6.2026 do 31. 8. 2026
Pri príležitosti inštalácie a otvorenia výstavy, ktorá spája dve silné individuality moderného skla a konceptuálneho umenia sme trochu vyspovedali autorov. V galérii vystavuje etablovaný slovenský výtvarník, dizajnér a pedagóg Patrik Illo a rešpektovaná poľská výtvarníčka a dizajnérka pôsobiaca na Slovensku Aleksandra Stencel. Spoločne ich poznáme aj pod autorskou značkou ILLOLA.
ILLOLA
Magna: Na úvod by som vás, Patrik, rád požiadal – mohli by ste sa našim hosťom predstaviť a premostiť to k vašej tvorbe a profesionálnym úspechom?
Patrik Illo: (chvíľu váha, pozerá sa na Aleksandru, potom s úsmevom na moderátora) Predstaviť sa? Nuž, som človek, ktorý podstatnú časť života strávil výtvarnou činnosťou a navrhovaním dizajnu pre sklárne na Slovensku aj v Poľsku… Ale hovoriť o „sebe“? Všetko je v knihe. (pozn. Kniha Patrik Illo, vyd. Slovart, kniha je prístupná aj v galérii počas výstavy)
To je taká tá klasická veľká otázka, na ktorú sa ťažko odpovedá bez toho, aby človek neznel pateticky. Čo vlastne chcete počuť?
Magna: Skúste nás napríklad vziať na začiatok. Ako ste sa k tomuto fascinujúcemu, no nesmierne náročnému remeslu vôbec dostali? Bol to váš sen?
Patrik Illo: Práveže vôbec nie, bola to čistá súhra náhod. Pôvodne som chcel ísť na úplne inú umeleckú školu, lenže ma nevzali. Rodičia vtedy prišli s pragmatickým návrhom. V Lednických Rovniach sa práve otváral nový odbor umeleckoremeselného spracovania skla na miestnom učilišti. Tam som ten materiál spoznal úplne od základov. Sklárstvo ma nezasiahlo ako nejaké romantické osvietenie, bola to tvrdá drina.
Magna: To ma privádza k otázke – čo pre vás práca so sklom znamená dnes, po rokoch úspešnej kariéry a medzinárodných výstav? Sprevádza ju už spomínaný romantizmus?
Patrik Illo: Nie, na prácu so sklom sa pozerám pragmaticky. Vôbec sa nepovažujem za romantika, ktorý by prechovával nejaký mystický vzťah k hmote alebo k profesii sklára. Čo je pre mňa podstatné, a na čom mi skutočne záleží, je profesijná česť – aby človek robil svoju prácu poriadne, remeselne dokonale a s plným nasadením. Pri samotnej tvorbe mi navyše ide skôr o ideu, o koncept, než o konkrétny materiál. Rád sa nechávam prekvapovať procesom. Dokonca, ak mám byť úprimný, si prácu občas zámerne skomplikujem. Nemám rád automatizmus. Keď veci idú príliš ľahko, človek zakrpatie. Musíte si klásť prekážky, aby ste zostali bdelí.
Magna: Pri práci pri vysokých teplotách a s tekutým sklom asi o prekvapenia nie je núdza. Máte nejakú bizarnú alebo úsmevnú spomienku z huty?
Patrik Illo: Ja mám strašne zlú pamäť na historky, väčšinu vecí hneď zabúdam. Ale jedna vec mi predsa len utkvela. Raz, keď som sa príliš sústredil na detail pri práci s otvoreným plameňom, som si nevšimol, že som sa naklonil príliš blízko. Od plameňa sa mi zapálila bunda. Chvíľu som proste horel kým si to niekto nevšimol a neuhasil ma.
Magna:
Našťastie to dopadlo dobre. Presuňme teraz pozornosť k druhej polovici tohto hviezdneho dua. Aleksandra, vy zastupujete nielen jemnejší vizuálny svet, ale prinášate do značky ILLOLA dôležitý minimalistický koncept. Mohli by ste sa nám predstaviť a prezradiť, ako vnímate umenie vy?
Aleksandra Stencel:
Dobrý večer. Predstavím sa stručne – pochádzam z Poľska, no už dlhé roky žijem a tvorím na Slovensku. Musím sa však hneď na úvod priznať, že nemám rada nekonkrétne otázky.
Magna: Na tejto výstave v Magna Galérii prezentujete vašu spoločnú tvorbu. Ako vlastne funguje dynamika medzi vami? Ako vznikajú vaše diela?
Aleksandra Stencel: Naše spoločné kresby a projekty majú vopred prísne stanovený systém a jasné pravidlá. Keď si sadneme k papieru, určíme si napríklad presný počet konkrétnych farebných fixiek, ktoré môžeme použiť. Následne kreslíme abstraktné tvary, pričom sa neustále striedame v jednotlivých ťahoch. Ja urobím jeden ťah, posuniem papier Patrikovi, ten reaguje svojím ťahom a posúva ho mne. Vzniká tak prekvapivá nepredvídateľnosť, no v prísne strážených mantineloch. Na každé jedno dielo si navyše vždy precízne zaznamenávame presné farby, dátum a taktiež miesto, kde vzniklo.
Magna: Prečo je miesto vzniku také dôležité?
Aleksandra Stencel: Pretože aj okolité prostredie ovplyvňuje výsledný ťah fixkou. Z našich kresieb sa dá spätne vyčítať dokonca aj naše momentálne emocionálne rozpoloženie alebo únava.
Magna: Aleksandra, vy ste spomínali, že nemáte rada nekonkrétnosť v otázkach. Platí to aj v umení? Pomáhajú vám tie prísne pravidlá striedania sa?
Aleksandra Stencel: Áno, presne tak. To, že kreslíme podľa pravidiel, mi paradoxne dáva obrovskú slobodu. Vymedzuje to priestor pre moju kreativitu. Hranice sú dôležité. My si ich radi najskôr pevne určíme práve preto, aby sme ich neskôr mohli spoločne a kontrolovane prekračovať.
Patrik Illo: S tým absolútne súhlasím. Umenie je v podstate o prekračovaní hraníc. Ale aby ste ich mohli prekročiť, musíte najskôr presne vedieť, kde tie hranice ležia. Nemôžete búrať stenu, o ktorej neviete, kde stojí. Pri tom našom rýchlom a intuitívnom striedaní vzniká synergia, akási nová, tretia entita. ILLOLA nie je len mechanický súčet dvoch mien, je to samostatná umelecká identita.
Aleksandra Stencel: Táto metóda nás navyše učí vzájomnej tolerancii. Keď tvoríte sám, bojujete len sám so sebou. Pri spoločnej kresbe sme sa museli naučiť nebyť frustrovaní z ťahov toho druhého. Aj keď na papier nakreslíte čiaru alebo tvar, s ktorým nie ste v tej sekunde stotožnení alebo ho považujete za „chybu“, môžete byť v klude. Viete totiž, že ten druhý v ďalšom kroku na túto chybu nadviaže, spracuje ju a nejako tvorivo ju dorobí. Dôvera je v tomto procese kľúčová.
Magna: Keď sa potom prechádzate po Magna Galérii a pozeráte sa na tie hotové diela zarámované na stenách, aký je to pocit? Vidíte tam samých seba?
Patrik Illo: Obaja tie diela dnes vnímame s odstupom. Keď sa spätne pozrieme na hotové kresby visiace tu na výstave, sme sami prekvapení. Často máme pocit, akoby to kreslil niekto úplne iný. Je to dané aj tým, že sa do hotových kresieb už nevraciame.
Magna: Aleksandra, Patrik, ďakujem za tento otvorený, inšpiratívny a miestami príjemne pragmatický pohľad do zákulisia vašej jedinečnej symbiózy.
Dámy a páni, výstavu autorskej dvojice štúdia ILLOLA v Magna Galérii si môžete pozrieť až do konca augusta. Tešíme sa na vás.