(*1967, Bratislava) je predstaviteľom doposiaľ prakticky umelecko-vedne nepomenovanej a nezmapovanej generácie „Husákových detí“. Je stúpencom novej tradičnej pomalej organickej sochy a reliéfu. Zaoberá sa aj architektúrou, knižnou ilustráciou, filmovými storyboardami a grafikou. Je univerzálny kontextuálny umelec, nasledovník Constantina Brâncuşi, rumunského expresionistu žijúceho v Paríži.
Vytvára nové – zásadne opačné pojatie sochy ako to apriórne kontrastné, postmoderné, ktoré môžeme vidieť u umelcov ťažiacich z efektu šoku a prekvapenia, ktoré rozbíja svet na jednotlivé viac/menej dramatické či len krikľavé happeningy časovo obmedzených udalostí okupujúcich ľudský mozog.
Jeho dielo spočíva v sústredenej a jemnej práci s drevom, ktoré spracováva tradičnými postupmi dlátom a jemnou polychrómiou do tvarov sôch a reliéfov, do ktorých prípadne s obľubou vkladá riečne okruhliaky a kamene, tie koncentráty duše. Jeho práce sú v rozsahu od drobných izbových rozmerov až po veľké monumentálne diela určené do verejných priestorov.