Matej Fabian – Dystopian Prophecy

• Kurátor: Noro Lacko
• Výstava potrvá od 2.7. – 29. 8. 2020
• Magna Gallery, Nitrianska 18, Piešťany

Matej Fabian

(1979) sa stále ráta do mladej maliarskej generácie. V rokoch 2005 až 2011 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Katedre maľby a iných médií v IV. Ateliéri profesora Ivana Csudaia. Od 2011 do 2014 absolvoval doktorandské štúdium u doc. Stanislava Bubána v Kabinete kresby. V roku 2014 získal druhé miesto v súťaži VÚB Maľba a bol finalistom ceny Nadácie NOVUM. V roku 2010 bol za Slovensko nominovaný na Henkel Art Award. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a v súkromných zbierkach v Rakúsku, Chorvátsku, Českej republike, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, USA a Rusku. Žije a tvorí v Bratislave. Podľa hodnotenia odborníkov „je pre neho podstatný predovšetkým samotný proces maľovania, ktorý evidentne prežíva s plným fyzickým nasadením“. „Jeho prejav nie je zaťažený prebytočnou kultiváciou, výtvarným klišé a ohromuje svojou razantnosťou a schopnosťou spontánne kombinovať rôzne vplyvy.“

Dystopian Prophecy

 (z čias kedy sme si mysleli že jediný vírus, s ktorým sa stretneme je počítačový alebo chrípkový)

Termín „dystópia“ prvýkrát použil anglický ekonóm John Stuart Mill vo význame istej nepraktickosti, či nepoužiteľnosti, Neskôr sa tento termín rozlišuje na spoločnosť, ktorej vládne totalitná vláda, dehumanizácia, alebo je postihnutá ekologickou krízou. Všeobecne ide o štát, národ, societu nachádzajúcu sa v istom stupni krízy, dekadencie… Dystopické posolstvá sa väčšinou objavujú po revolúciách, epidémiách, civilizačných úpadkoch, či štrukturálnych zmenách…

Kým v predchádzajúcich Fabiánových cykloch Grotto a Data Obesity ide predovšetkým o komunikáciu/ prácu s vizualitou súčasnosti, priamo ovplyvnenou svetom/ vizuálom/materiálom nových médií, pri cykle Prophecy je niečo úplne inak.

Autor pod vplyvom karantény a ďalších pandemických opatrení, kedy sa samotný svet a jeho prežívanie zredukovalo na priestory bytu a ateliéru, obracia z digitálneho prostredia späť k telesnosti, telu a jeho rekonfigurácii… Vpádom pandémie sa v rámci niekoľkých dní zmenilo úplne všetko…prestala fungovať dôvera v predchádzajúce istoty a nastal obrat, ktorého dôsledky ešte pocítime…

Abstrakcia hrozby Vírusu COVID19 vyvoláva istú „apokalyptickú akceleráciu“ a nevyhnutnosť, či záujem o rozličné eventuality, ako alternatívne distribučné modely (profesia kuriéra sa stala kľúčovou), či rozličné modely liečby, alebo spirituality…

V tomto čase sa pripomenula, dnes už legendárna kniha Krížovka života od MUDr. Josefa Jonáša, približujúca starostlivosť o telo na základe metód čínskeho pentagramu.¹

Na základe ilustrácií k uvedenej knihe vzniká cyklus malieb. Ide o maliarsku transformáciu, snažiacu sa redefinovať maliarsky prístup tentokrát k žánru portrétu, kedy sa displejom situácie stáva je okrem iných časti tela hlava, resp. maliarske plátno ktorého pôvodný podklad je zotretý, rozložený riedidlom…. Na tomto akte deštrukcie sa kreuje maľba, ktorá je akousi kartografiou tváre… ide skôr o antiportrét, kde sa jednotlivé časti tela premietajú na tvár avatara zbaveného jedinečnosti…

 

Na nadväzujúcich väčších formátoch maľovaných na jute je akt deštrukcie  nahradený dekonštrukciou motívu pochádzajúceho z rovnakého zdroja. Rozhodujúcim sa stáva kontrast medzi štruktúrou podložky a maliarskou stopou. Výsledný tvar je opozíciou tradičnej maliarskej hierarchie, odkazujúci na surrealistické formy korešpondujúce s kolektívnou neistotou sveta post/pandémie…

Posun oproti predchádzajúcim cyklom nastáva v situácii, kedy sa nejedná o vizuálne napodobovanie efektu nových médií, ale o priamu prítomnosť – imprint technológie v samotnom uvažovaní autora…

—

1 Čínsky pentagram predpokladá, že telo sa skladá z piatich materských orgánov, ďalšie orgány patria do sféry vplyvu určitého „materského“ orgánu (napríklad materský orgán pečeň, má dcérsky orgán žlčník, ďalej sem patria oči, nervový systém, nadobličky atď.) Samotný pentagram je širším fenoménom popisujúcim aj deje odohrávajúce sa v prírode, ľudské telo je len jednou zo súčastí celého prírodného komplexu. 

Text: M. Fabian