„Miestopisy stratených svetov“ má názov pripravovaná výstava prierezu z tvorby posledných troch rokov akademického maliara Daniela Brunovského, ktorú otvorí piešťanská Magna Gallery v piatok 18. marca vernisážou 18-tej hodine za účasti autora. Vo svojich dielach pokračovateľ umeleckej tradície rodiny Brunovských predstavuje námety inšpirované dobovými rytinami, ale aj fantazijnou krajinou detských snov. Výstavu môžu vidieť návštevníci v malej galérii vedľa OC Aupark do  2. mája.

Kurátorský text k výstave Miestopisy stratených svetov spracoval Miro Procházka a o dielach a Danielovi v ňom hovorí toto: „Spomeniete si ešte na svoje detské sny? Zhmotňovali a miešali sa v nich túžby a obavy, želania a predstavy, radosti aj smútky. Išlo o útržkovité denníkové záznamy toho vnímavého veku, kedy skutočnosť sa spája s prízračnými podobami a neskutočnými končinami, vyvolanými rozprávaním rozprávok o dobre a zle. Dano Brunovský vo svojej maliarskej tvorbe čerpá z týchto prazdrojov. Usiluje sa vrátiť k podstate, sprítomniť udalosti prefiltrované neskazeným vnútorným zrakom.

Leitmotívom jeho obrazových dejov je krajina. Mýtická a bezčasová, oplývajúca od sveta odľahlou velebnosťou. Diváka prenáša do bukolického veku a vzďaľuje rušnému civilizačnému životu, navodzuje mu pocit, že dýcha vzduch, ktorý vanul nad zemou v dňoch dávno stratených, nasiaknutých príbehmi od Biblie a Iliady po Malého princa. Vzniká tak literárno-symbolický obraz, ktorého jestvovanie len sčasti možno pochopiť čisto umeleckými kritériami. Ide skôr o zdrapovité a znepokojivé preludné výjavy než o vnemové podoby. Tajuplnosť inotajov pripomína cestu čiernym lesom, ktorú sa autor pokúsil zmapovať hutným rukopisom s výraznou kontúrou a tlmenými farbami. Prírodné útvary nadobúdajú ľudské črty, zavše pripomínajú modly z Veľkonočného ostrova. Hrozivé, aj trúchlivé či zádumčivé. A zase postavy, ktoré idúcky stretáme, sú súčasťou tohto prírodného celku. V hlbokom tichu, ktoré ich obklopuje, pôsobia clivo, záhadne a nepreniknuteľne. Ich tváre bez výrazu nenapovedajú nič o osudoch či citovom živote, všetku fantastickú prapodstatu bytia si musíme domýšľať z významových súvislostí.

Daniel Brunovský: Pred búrkou

Krajinný celok, niekedy vychádzajúci z dobových rytín, tu na rozdiel od predošlých manekýnov postupne zaľudňuje figurálnymi štafážami, podnietenými starými fotografiami či citáciou z dejín umenia. Ich farebný a tvarový kontrapunkt vytvára napätie a dramatické očakávanie, zdôrazňuje pocit iluzórnosti, znepokojivý protiklad minulosti a prítomnosti, sugestívnosť obrazotvornosti. Sťaby kľúčovou dierkou tu s prstom na perách pozorujeme, ako starci Zuzanu v kúpeli, skryté okamihy života, nesúlad duše a zmyslov, božské a zároveň démonické stránky človeka od čiahnutia ku hviezdam cez veslovanie na bárke súcna morom nádeje po Balthusovské sexuálne úchylky. Podmanivá sila vyznenia vyplýva z čarotajnej schopnosti evokácie odrazov zabudnutého sveta, zjavených vo sne a plných tklivej pominuteľnosti.Danove krajiny nie sú zemepisne vymedzené miesta, ale básnivé stavy, ktoré prežíval a prežíva. Poviete si surrealizmus. Pittura metafisica. Symbolizmus. Isteže. Aj. Ale potom treba zmieniť najmä kolážovité zlepence Arcimbolda. Výsledkom je ľudská krajina, kde objavuje autor sám seba v mnohých podobách.“ (Miro Procházka)

 

Bratislavčan Daniel Brunovský (ročník 1959) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Academia di belle Arte v Rímě. Venuje sa grafike, keramickej a sklenenej plastike, nábytkárskym solitérom a šperku, vedie vlastnú Galériu Brunovský a vydavateľstvo Virvar. Výstava v Piešťanoch si kladie za cieľ sprostredkovať maliarske úsilie výtvarníkovho obdobia posledných troch rokov.

Miro Procházka, foto: www.brunovsky.com

Zdielať →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *