Branislav Novotný – Habity a habitáty

9.2. – 3. 3. 2018

Kurátor: Noro Lacko

Magna Gallery, Nitrianska 18, Piešťany

 

Braňo Novotný: Habity a habitáty alebo sociálna ekológia bubnujúceho grafika

Mgr. Art. Branislav Novotný (1986) je grafik, dokonca grafik takpovediac profesionálny, pretože k absolutóriu Ateliéru voľnej grafiky a ilustrácie pod vedením akad. mal. profesora Dušana Kállaya na Katedre grafiky a iných médií bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení v roku 2014, je potrebné pripočítať jeho nasledujúce 4 ročné pôsobenie v pozícii technického asistenta v tom istom ateliéri. Ale to nie je všetko. Braňo Novotný je zanietený, i keď neprofesionálny, no na neprofesionála nezvyčajne erudovaný nadšenec do štúdia problémov sociálnej filozofie, sociológie a kognitívnych vied, ktorý nedisponuje len výtvarným myslením a manuálnou zručnosťou, ale na výtvarníka aj netradične rozvinutou schopnosťou pojmového myslenia a kompetenciou presnej a jasnej verbálnej artikulácie problémov. No ani tu sa ešte nemôžeme zastaviť. Do tretice je potrebné brať do úvahy aj jeho vášeň pre hru na bicie, ktorá sa okrem hudobno-akustickej podoby  – aktuálne Braňo stabilne bubnuje v kapele Anabely Mollovej – transformuje v jeho výtvarných prácach tiež do podoby priestorovo vizuálnej. Enumerácia troch veľkých vášnivých kompetencií Braňa Novotného tu rozhodne nemá plniť funkciu nekritickej nadšenej adorácie mladého umelca, zo strany fascinovaného kurátora. Naopak, myslím si, že nám umožní celkom triezve priblíženie sa k jeho výtvarným prácam. 

Na piešťanskej výstave v priestoroch Magna Gallery prezentujeme dve Novotného výtvarné cykly. Sériu 10 grafických listov s názvom Habitus, ktorá vznikala v priebehu rokov 2013 – 2014 a je vytvorená technikou čiarového leptu. A sériu veľkoformátových kresieb ceruzkou s názvom Habitát, na ktorej Braňo pracuje od roku 2017.

Séria grafických listov Habitus je inšpirovaná myslením francúzskeho sociológa Pierra Bourdieua. Rovnomenný pojem Habitus Bourdieu vo svojej originálnej sociologickej koncepcii vytvára preto, aby mohol označiť jednotiaci princíp nášho myslenia a konania, ktorý v sebe zahŕňa tak rozmanité aspekty ako sú zo sociálneho prostredia viac menej nevedome prevzaté vzorce správania, sociálne osvojené kategórie vnímania, videnia a rozlišovania. Habitus je síce sociálne osvojený a sociálne organizovaný, ale výrazne individualizovaný súbor individuálnych – nekolektívnych dispozícií a kompetencií: predpokladov vnímať, myslieť a konať nejakým spôsobom. Habitus každého sociálneho aktéra je vteleným – do tela zapísaným a prostredníctvom tela sa manifestujúcim súborom jeho postojov a hodnotových preferencií. Je to riadiaci princíp myslenia a konania, ktorý sa prejavuje – držaním tela počnúc a najjemnejšími vkusovými súdmi končiac – vo všetkom čo robíme, prečo robíme to čo robíme a ako to robíme, a tiež vo všetkom čo si myslíme, prečo si to myslíme a ako si to myslíme. Habitus je jednotiaci, ale aj tvorivý princíp, ktorý vytvára a organizuje to čo považujeme za náš individuálny životný štýl.

Novotného séria grafík s názvom Habitus je laickou aplikáciou sociologického pojmu v práci profesionálneho grafika. Desať až fotograficky organizovaných figurálnych kompozícií predstavuje desať rôznych životných štýlov – habitov. Od rozmaznaných hiphopových sídliskových výrastkov po arogantných hedonistických finančných žralokov, sa v týchto prácach stretávame s kritickým, miestami groteskným, miestami tragikomickým komentárom vnímavého a empatického pozorovateľa a karikaturistu zároveň. Efekt groteskného a parodujúceho je tu zosilnený kontrastnou zámenou ľudskej figúry za zvieraciu. Sídliskoví výrastkovia z bratislavskej Petržalky sú zobrazení ako koaly, členovia zločineckého gangu mexických prisťahovalcov z 18. ulice losangeleskej štvrti Rampart, považovaného za najnebezpečnejší gang sveta, sú vtelení do pánd, militantní príslušníci ozbrojených milícií v somálskom Mogadishu sú holubice a gangstri zo Sedwick Avenue v Južnom Bronxe – rodiska rapu – sú kuriatka.

K zosilneniu kontrastného efektu, k posilneniu groteskného, ale i presunutiu váhy od zobrazenej témy k výtvarnému – k tomu ako je to zobrazené – výrazne prispieva v dnešných dňoch už viac menej nezvyčajný a nesamozrejmý výber grafickej techniky. Technika čiarového leptu prostredníctvom, ktorého je séria grafických listov Habitus realizovaná, sa vyznačuje dvoma rôznymi vlastnosťami, ktoré stoja za pripomenutie. Technologicky je to postup, oproti iným súčasným technológiám tvorby reprodukovateľných diel, nesmierne náročný, nepraktický a pomalý, ale politicky a kultúrno-historicky je to technika, ktorá sa v dejinách európskeho umenia od čias Rembrandta a Goyu opätovne a pomerne pravidelne spája so sociálne kritickým myslením a výtvarným komentárom spoločenskej situácie. Pre Novotného sú dôležité obe tieto vlastnosti leptu. Z výtvarného hľadiska je preto zaujímavé ako sa napája na tradíciu remesla a prináša nové kompozičné riešenia inšpirované oveľa mladšími médiami – fotografiou a komiksom, ale aj aktuálne sociálno-kritické témy a artikulácie problémov. Dôležitým a tiež rovnako kritickým aspektom voľby technického postupu je jeho pomalosť. Lept je technika, pri ktorej je rozhodujúcim faktorom presná kontrola času – tu sa prvý krát spája Novotný grafik s Novotným bubeníkom – obaja sa musia stať pánmi času. Lept je zároveň technika, ktorá rozkladá výsledný obraz, divákom videný naraz ako jednotný celok, na postupné v čase realizované vrstvy rôzne hrubých a hustých línii. Grafik v prvom rade kreslí ihlou do asfaltového krytu medenej dosky zrkadlovo obrátený obraz po jednotlivých vrstvách. Každá vrstva línií je samostatne leptaná kyselinou. O hrúbke a sile línie rozhoduje čas leptania. Postup sa opakuje až po konečnú kompozíciu, definitívny obraz. Chyby sú nezvratné. Prostredníctvom takto vyhotovenej matrice sa následne ručne tlačí grafický list na tlačiarenskom lise.       

Tento časový aspekt Novotného výtvarnej práce, ktorý by mohol pre nepoučeného diváka pri pohľade na grafické listy cyklu Habitus ostať nepovšimnutý a prekrytý bravúrne zvládnutým remeslom a intelektuálne zaujímavým námetom, ešte viac vystupuje do popredia v jeho sérii kresieb Habitát. V tejto sérii kresieb sa oveľa zásadnejším a radikálnejším spôsobom stretol Novotný bubeník  a Novotný grafik. Nebubnuje pritom, nerobí grafiku, ale kreslí. Dovolím si tvrdiť, že v cykle Habitát je čas a vzťahy medzi temporalizáciou priestoru a spacializáciou času, ako aj rýchlosťou a pomalosťou, rytmom a tempom, tým hlavným námetom obrazu. Hlavným námetom, ktorý je pomerne vtipne skrytý za námet zjavný, prvoplánovo viditeľný. Ak bol pojem Habitus pomerne presnou a exaktne uchopenou výpožičkou zo súčasnej sociológie, pojem Habitát je trochu voľnejším a menej exaktným odkazom na ekologické, sociálno-ekologické a etologické teórie. Habitát je životné prostredie, biotop, životný priestor pobytu konkrétnej živej formy, prírodného druhu. Novotného chápanie habitátu nás odkazuje k prostrediu panelákových sídlisk, ktoré sú životným priestorom veľkej časti živočíšneho druhu homo sapiens. Tak trochu irónia, tak trochu vizuálna fascinácia kombináciou pravidelnej geometrie a náhodných geometricky neuchopiteľných organických porúch, škvŕn a patvarov. Ale celkom iste celoživotná skúsenosť s každodenným životným prostredím človeka, pre ktorého je sídlisko domovom. 

Kresby cyklu Habitát majú svoje korene v skúsenosti s grafickou technikou čiarového leptu a sú jej dômyselnou transformáciou. Namiesto kresby ihlou do asfaltového krytu Novotný kreslí tenkou ceruzkou priamo na papier. Aj tu výsledný obraz vzniká vrstvu po vrstve. No ťah ruky a kreslená línia, ktoré boli pri cykle Habitus do veľkej miery intuitívne, vychádzali viac z dlhodobej kresliarskej praxe a motorických automatizmov skúseného ilustrátora, sa tu stávajú plne rozumovo kontrolovanými. Disciplinovane a trpezlivo kladie jednu jemnú líniu vedľa druhej. Kontroluje tempo udržiava rytmus. Čas sa mení na priestorové usporiadanie. Priestorové usporiadanie umožňuje zahliadnuť obraz. K irónii karikaturistu a vizuálnej fascinácii sa tu pridáva telesný rituál, racionálna kontrola pohybu ruky sa stretáva s rytmizovanou repetitívnosťou niekoľko hodín opakovaného úkonu vyžadujúceho si úplnú a hlbokú koncentráciu. Kreslenie ako vizuálne rituálne bubnovanie. Výtvarná práca ako liečebný tranz umožňujúci vyrovnanie sa s nehostinnosťou mestského habitátu. Aj to je cesta…     

 Noro Lacko

 

Zdielať →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *