Adam Szentpétery (1956) je jednou z najdôležitejších osobností slovenskej geometrickej maľby. Jeho tvorba má dôležitý medzinárodný presah (2007 – „Munkácsy Mihály díj“ – štátna cena Maďarska za výtvarné umenie). Rodák z Rožňavy, študoval monumentálnu maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1976 – 1982: D. Castiglione, I. Vychlopen). Realizoval mnohé umelecké diela v architektúre (interiérové aj exteriérové – mozaika, keramika, reliéf), vždy však bol a zostáva výsostne maliarom. Od počiatku stál pri zrode a formovaní Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení, košickej Technickej univerzity. Dnes je jej docentom a od roku 1999 vedie vlastný Ateliér súčasného obrazu.

Szentpéteryho výstavná činnosť je úctyhodná (Praha, Brno, Zlín, Paríž, Miskolc, Budapešť, Hamburg, Mníchov, Taipei, atď.), v Piešťanoch však vystavuje po prvý krát. A nielen to. Galéria Magna na výstave Štruktúry a kompozície predstavuje skutočný „poklad zo šuplíka“ – unikátnu kolekciu akrylových malieb na papieri, ktoré v tomto rozsahu dosiaľ neboli vystavené a odborná ani laická verejnosť ich nepozná. Na vystavených dielach je možné modelovo sledovať vývinovú líniu Adamovej maliarskej tvorby a vznik „autonómnej reči obrazovej geometrie“. Konkrétne je to radikálny odchod od zobrazovania predmetnej reality v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, „oslobodenie nezbedných elementov a podivných fragmentov“ (Hravé a Levitujúce formyLietajúce geometrizmy Vrstvenie tvarov), a spontánna, tvrdohlavá inklinácia ku geometrickej abstrakcii. A to aj v časoch minulých, keď maľovať a tvoriť abstraktne – teda neideologicky a formalisticky, bolo do najväčšej možnej miery nežiadúce. Spolu s niekoľkými ďalšími umelcami (patrí sem napríklad aj piešťanský rodák Alojz Klimo spolu s manželkou Tamarou Klimovou), prekliesnil cestu geometrickej abstrakcie pre súčasné umenie. A ako dlhoročný pedagóg na košickej umeleckej akadémii sa podieľal na formovaní mladých talentov geometrickej maľby  (napr.: Ján Vasilko, Martin Moflár, Katarína Balúnová, ai.) Novšiu polohu Szentpéteryho tvorby (po roku 2007) zastupujú dve rozmerné kruhové olejomaľby (Deformácia III.IV.), ktoré dôslednou digitálnou deformáciou (starších Szentpéteryho obrazov) a minucióznou, striktnou, štetcovou maľbou dokonale simulujú trojrozmernosť oblých priestorov.

Hoci aj dnes na súčasnú maľbu číhajú rôzne „hrozby“, ako sa môžeme presvedčiť na vlastné oči v piešťanskej Galérii Magna do 23. augusta 2015, dobrá a kvalitná maľba je nielen životaschopná, ale aj mimoriadne pôsobivá.

 

Silvia L. Čúzyová, kurátorka výstavy

Zdielať →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *